Účel svätí prostriedky

Autor: Miro Maliňák | 14.1.2011 o 18:46 | (upravené 14.1.2011 o 19:42) Karma článku: 10,72 | Prečítané:  359x

Dôvod, ktorý ma prinútil písať tieto riadky je smútok. Ale nebolo to vždy tak. Najprv, a to relatívne dlho, som cítil zlosť. Chcel som bojovať a zúrivo dať každému najavo ako veľmi sa mýli. Lenže teraz je to horšie.. ..je mi smutno!

Ale prejdime priamo k veci, aby ste nemuseli hádať o čom to celé bude. Budem písať o kastrácii psov a jeho vplyve – nevplyve na zúfalý stav na uliciach, v útulkoch, v karanténnych staniciach ale hlavne o postoji človeka k týmto nádherným tvorom. Upozorňujem hneď na úvod, aby som predišiel rôznym útokom a zbytočným nezhodám, že sa tu nebudem a ani nechcem tváriť, že mám tajný a univerzálny  recept na riešenie tejto situácie. Dokonca tu nebudem ani rozoberať negatívne či pozitívne vplyvy kastrácie psíkov na ich zdravie a psychiku. Literatúry a rôznych odborných článkov na túto tému je, v dnešnej dobe informácii, viac než dosť. Tak nech si každý sám dá tú „námahu“ ...

Takže ako začať. Najlepšie asi od začiatku.. Keď sme sa rozhodli zaobstarať si psíka, ešte sme netušili ako veľmi nás to obohatí. Ale ani to, čomu všetkému budeme vystavení. Pre ilustráciu pomôže jedna príhoda, ktorá sa mi stala ešte keď bola naša fenka maličká, a ktorá vo mne spustila snahu o pochopenie a hlavne lepšie orientovanie sa v problematike. Jedného dňa som bol so svojou fenkou na lúke, kde chodí viacero „psíčkarov“ z okolia. Vždy som bol veľmi rád, keď som mal možnosť pozhovárať sa pri venčení, s niekým kto má s výchovou a výcvikom psov viac skúseností ako ja. A keď ku mne pristúpila mladá žena s tromi psíkmi, tak som sa tešil, lebo mi bolo jasné, že má skúseností určite dosť. Hneď mi s úsmevom povedala, akú mám krásnu fenku a opýtala sa či plánujem, aby raz mala potomkov. Odpovedal som, že som sa ešte nerozhodol, ale pravdepodobne nie. Bez váhania na to povedala: „takže ju dáte kastrovať, nie?“. Odpovedal som, že to určite nie, to by som jej nespravil. A na to som dostal kázanie zvýšeným hlasom, čo som to za človeka, že nechám svoju fenku trpieť a nakoniec škaredo umrieť na rakovinu. Stál som tam ako obarený a ona na mňa kládla a kládla a správala sa ku mne ako by som bol úplný idiot, ktorý nevie čo stvára, a len tak si dovolí chodiť s nevykastrovanou fenkou. Po rýchlej rozlúčke a plný zmiešaných pocitov som odišiel domov. Bola to „útuláčka“ ako ja nazývam ľudí, ktorí pracujú alebo pomáhajú v útulkoch pre opustených a nechcených psíkov. Doma som si hneď začal pedantne zháňať literatúru a čítať články na internete k tejto téme, aby som zistil kde sa v nej vzal taký radikálny názor. Ako asi každý človek bez ohľadu na orientáciu v problematike som prirodzene cítil, že kastrácia je hrubý zásah do organizmu a psychiky každého stavovca, ale vo väčšine príspevkov od „odborníkov“ som sa dozvedel pravý opak. Tak ma to začalo zaujímať oveľa viac ako pred tým. Zistil som, že tí odborníci sú drvivou väčšinou „útulkári“ a veľká časť veterinárov, a to jednoducho pre to, lebo sa ich to priamo týka. Pochopil som, že chcú rýchlo a radikálne vyriešiť zúfalú situáciu na uliciach a v útulkoch. Upozorňujem, že si veľmi vážim prácu ľudí ktorí pracujú pre rôzne útulky a pomáhajú nechceným psíkom, ktorí by boli inak asi utratení. Preto ich snaženie aj chápem. A asi logicky prišli na to, že inak ako radikálne, sa táto ozaj zúfalá situácia, riešiť asi nedá. Tak začali svoju kampaň, alebo „osvetu“, šíriť medzi ľudí. Prišli na to, že kastrácia, je jediné účinné riešenie. A tak sa ich osveta uberala smerom, aby ľuďom vysvetlili, že kastrácia nie je nič, čo by psíkom nejako veľmi škodilo.  Preto každý, kto má pocit, že by svojho psíka, či fenku, z akýchkoľvek dôvodov nevedel ustrážiť, a tak riskoval nechcené šteniatka, dal jednoducho a bez výčitiek kastrovať. Lenže taká osveta sa ukázala málo účinná, tak začali pritvrdzovať.  V rôznych článkoch sa začali objavovať samé klady a výhody kastrácie a nežiaduce vplyvy sa skoro úplne vytratili. Samozrejme, že človek, ktorý váha a uvažuje o kastrácii, či už zo serióznych dôvodov alebo len kvôli vlastnej pohodlnosti, hľadá odbornú radu u ľudí, ktorí by tomu mali rozumieť a dôveruje im. A logicky sa opiera o vyjadrenia svojho veterinára alebo ľudí, ktorí pracujú so psíkmi denne, tým, ktorí sa aktívne zapájajú do útulkárskych aktivít. Sú to ľudia, ktorí radi a ochotne odovzdávajú svoje, rokmi a skúsenosťami nadobudnuté vedomosti o kastrácii. Nelenia a svoju pozíciu využívajú naplno. Keďže očividne nepomáha apelovať na problémovú skupinu psičkárov, tak pritvrdili ešte viac a začali názory smerovať na všetkých vlastníkov psov. Pre ilustráciu asi najtvrdší (aj keď verím, že myslený dobre) článok, ktorý už hraničí s cielenou demagógiou, s dôrazom na city čitateľa, som našiel na stránkach organizácie „Psia duša“ ( http://www.psiadusa.sk/cl007.htm ). Tvrdia tam, že doslova každý kto má psa, by bez váhania mal dať svojho priateľa kastrovať, lebo je to len a len prospešné a to pre všetky zúčastnené strany. A takáto „osveta“ doslova „vymýva mozgy“ ľudí už dlho a zo všetkých strán. A človeka ktorý má len trochu odlišný názor alebo len logicky pochybuje, stavia do pozície nezodpovedného majiteľa a škodcu. Zúčastnil som sa aj viacerých internetových debatách na túto tému a keď som sa snažil vysvetliť, že to asi nebude také jednoduché a hlavne jednoznačné, tak som sa dočkal neskutočnej sprchy nadávok zo strany útulkárov. Pritom som vždy upozorňoval, že nie som proti kastrácii, keď má zmysel. Mojou snahou bolo povedať, že tváriť sa a vnímať kastráciu len zo strany výhod určite nebudem a že by sa mali spomenúť aj negatíva, ktoré takýto zákrok, logicky prináša. Tvrdil som, že nepopieram prínos kastrácie v útulkoch a u psov, u ktorých je riziko nechceného počatia. Len chcem aby sa ľudia mali možnosť slobodne rozhodnúť čo urobia so svojimi miláčikmi. A slobodne sa rozhodnúť, bez kompletných informácii, podľa mňa, možné nie je! Chcel som len predísť tomu, aby sa nekastrovali aj psíky, ktorí rozhodne, byť kastrovaní nemusia. A to sa vďaka takýmto kampaniam jednoducho deje. Na  rôznych internetových fórach je veľa príspevkov typu: „Dlho som váhala, či dám nášho psíka kastrovať, lebo už nemám chuť ho na vychádzkach strážiť, a vy ste moju dilemu vyriešili.. ..Vďaka!“. Pochopil som, že takých debát sa už zúčastňovať  nebudem, lebo som vždy ostal v mnohých očiach ako úplný idiot, ktorý nezachránil ani jedného túlavého psíka a tým pádom, sa nemôžem vôbec vyjadrovať a mať na túto tému názor. Tak som to vzdal a ostal vo mne iba smútok, že verejná mienka je už v tejto oblasti natoľko pokrivená a ak máte len trošku odlišný názor ako väčšina, nikto vás počúvať nebude. A serióznej debaty na túto tému som sa nikdy nedočkal, aj po mnohých pokusoch s organizáciami, ktorých činnosť si veľmi vážim. Podľa mňa sa títo „odborníci“ odmietajú baviť na túto tému, lebo dobre vedia, že zámerne masírujú mienku verejnosti s mottom: „Účel svätí prostriedky“. Tak by sa mal docieliť požadovaný výsledok, zníženie počtu nechcených psíkov na minimum. Cieľ je to určite ušľachtilý, s tým súhlasím, ale prostriedky už menej! Pritom aj laikom je jasné, že situácia je preto taká zlá, lebo postoj ľudí k zvieratám ako takým, je minimálne nedôstojný. A tým pádom sa to všetko môže napraviť jedine zmenou tohto postoja. Mnohí môžu namietať, že je utópia myslieť si, že ľudia konečne pochopia ako sa majú správať k svojim psím priateľom. Vnímam to ako proces, ktorý je veľmi, veľmi zdĺhavý a náročný ale napriek všetkým neprajníkom, tvrdím, že sa už deje, aj keď pomaly. A ďalšia vec, ktorá sa následkom takých kampaní deje je to, že sa dlhodobo narúša samotný proces pochopenia a zblíženia ľudí a psov. Veď čo iné môžeme čakať, ak človeku prirodzene cítiacemu, že kastráciou by mohol svojmu psíkovi ublížiť, podsúvame názor, že je to „LEN“ pes, ktorý vôbec netuší, čo sa mu deje, je to predsa „LEN“ zviera.

Je mi trochu ľúto, že sa moje slová zvrtli negatívnym smerom, a že asi každý pochopil môj vyhranený názor na vec. Chcel som sa tomu vyhnúť, no niekedy sa to pre samotný význam veci inak vysvetliť nedá.
Nechcem aby som ja alebo ktokoľvek iný pri prechádzke so svojim „nevykastrovaným“ štvornohým priateľom vyzeral ako niekto, kto vôbec nechápe súvislosti, a tým, že nekastruje škodí ľuďom a psom.

Záverom, by som chcel vyjadriť iba jedno, možno neskromné želanie, aby si každý mohol slobodne vytvoriť názor na túto veľmi citlivú vec. S dôrazom na slovko SLOBODNE!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Počet pohotovostí má klesnúť na polovicu

Ministerstvo zdravotníctva chce pohotovosti presunúť najmä do nemocníc, kde majú byť prepojené s urgentnými príjmami.

KOMENTÁRE

Aká môže byť cena za rušenie pohotovostí

Z reality sa nedá odmyslieť ani zneužívanie pohotovostí.


Už ste čítali?